Zamiešali, uvarili, rozvoňali... Lyžice a naberačky až lietali v šikovných rukách gazdín.
Vône sušených hríbov, sušených sliviek a kyslej kapusty sa miešali príjemne štekliac chuťové poháriky návštevníkov. Gazdiné pracovali ako včielky v úli a ich pestrofarebné zástery sa jagali medzi stolmi. Ale akože ináč, keď sa stretnú dve susedky, ktoré delí len príslovečná medza. A kulinárske tradície – slovenská aj poľská, sú práve ako tie dve susedky, ktoré sa dôverne poznajú. Toto blízke susedstvo im od nepamäti umožňovalo vzájomne čerpať z rád a skúseností. Inak to ani nemohlo byť v posledný septembrový týždeň v Združenej škole s materskou školou v Łososine Górnej, keď sa gazdiné z Poľska a Slovenska stretli v Limanowej, aby si zaspomínali staré, dobré časy, pozreli si susedskú kuchyňu, povymieňali si recepty a spoločne uvarili jedlá.
A bolo o čom rozprávať, jedna aj druhá strana má predsa svoju bohatú a k tomu veľmi chutnú históriu. A že tradícia je článkom, ktorý spája minulosť so súčasnosťou, na stretnutí nemohli chýbať ani seniori a mládež. Poľskú a slovenskú stranu zastupovali spolky žien – tri z Limanowej a tri z Dolného Kubína. Na tomto mieste vzdávame poklonu členkám všetkých našich spolkov, ktoré s hrdosťou držia v rukách dedičstvo svojich predchodkýň. A tak sa na stoloch každú chvíľu objavovali nové jedlá. Slovenské šúľance s makom, bryndzovník, oravská kapustnica, strapačky s kyslou kapustou, plnená kapusta, slivkové knedle, bryndzové halušky lákali svojou vôňou. Ani poľské ženy nezaostali. Oči všetkých návštevníkov sa rozsvietili, keď sa na stole zjavili pirohy s kapustou a hríbmi, žur na kvásku, kapusta s hrachom, pirohy so sušenými slivkami, hríbová polievka, krehké koláče s ovocím a buchty.
Poľské ,,smacznego” a slovenské ,,dobrú chuť“ sa vzájomne striedali. Hotové jedlá je ťažké opísať, lepšie je ich ochutnať, lebo chute detstva sa nedajú opísať. Musíme si uvedomiť, že ako dedičia tohto kulinárskeho bohatstva našich predkov sme zodpovední za to, aby sme tento kultúrny poklad nestratili. Recepty všetkých pripravovaných jedál nájdete v tradičnej kuchárke vydanej v poľskom a slovenskom jazyku a na webovej stránke. Vo vzájomnej poľsko-slovenskej spolupráci to bol ďalší krok na ceste k lepšiemu vzájomnému spoznávaniu, ktorý sa natrvalo zapísal na stránkach doterajšieho partnerstva, ale tak sa deje, keď sa tradícia stretáva so súčasnosťou a dejiny sa rodia priamo pred našimi očami.
A bolo o čom rozprávať, jedna aj druhá strana má predsa svoju bohatú a k tomu veľmi chutnú históriu. A že tradícia je článkom, ktorý spája minulosť so súčasnosťou, na stretnutí nemohli chýbať ani seniori a mládež. Poľskú a slovenskú stranu zastupovali spolky žien – tri z Limanowej a tri z Dolného Kubína. Na tomto mieste vzdávame poklonu členkám všetkých našich spolkov, ktoré s hrdosťou držia v rukách dedičstvo svojich predchodkýň. A tak sa na stoloch každú chvíľu objavovali nové jedlá. Slovenské šúľance s makom, bryndzovník, oravská kapustnica, strapačky s kyslou kapustou, plnená kapusta, slivkové knedle, bryndzové halušky lákali svojou vôňou. Ani poľské ženy nezaostali. Oči všetkých návštevníkov sa rozsvietili, keď sa na stole zjavili pirohy s kapustou a hríbmi, žur na kvásku, kapusta s hrachom, pirohy so sušenými slivkami, hríbová polievka, krehké koláče s ovocím a buchty.
Poľské ,,smacznego” a slovenské ,,dobrú chuť“ sa vzájomne striedali. Hotové jedlá je ťažké opísať, lepšie je ich ochutnať, lebo chute detstva sa nedajú opísať. Musíme si uvedomiť, že ako dedičia tohto kulinárskeho bohatstva našich predkov sme zodpovední za to, aby sme tento kultúrny poklad nestratili. Recepty všetkých pripravovaných jedál nájdete v tradičnej kuchárke vydanej v poľskom a slovenskom jazyku a na webovej stránke. Vo vzájomnej poľsko-slovenskej spolupráci to bol ďalší krok na ceste k lepšiemu vzájomnému spoznávaniu, ktorý sa natrvalo zapísal na stránkach doterajšieho partnerstva, ale tak sa deje, keď sa tradícia stretáva so súčasnosťou a dejiny sa rodia priamo pred našimi očami.
