V prísloví „cudzie chválite, svoje nepoznáte“ sa skrýva viac než len zrnko pravdy. Cestujeme po svete, ochutnávame rôzne kuchyne sveta, tak spoznávame nové chute. Výborne, ale toto príslovie by sme mali interpretovať ináč: „cudzie“ by sme mali poznať a „svoje“ – chváliť.
Poľská kuchyňa je regionálne diferencovaná, čerpá z tradícií iných štátov, je ovplyvnená dejinami a geografickou polohou. Preto aké dlhé a široké je Poľsko, taká rozmanitá bola a je poľská kuchyňa, a práve táto pokladnica rôznych chutí, vôní a farieb je kulinárskym bohatstvom našej krajiny a dôvodom na hrdosť poľských gazdiniek. Do tejto mozaiky regionálnych chutí zapadá aj naša, limanowská kuchyňa, ktorá čerpá z bohatstva lesov a sadov.
Poľské domácnosti boli od nepamäti preslávené pohostinnosťou. „Čím chata bohatá“ – čiže čo máme, to dáme, ako hovorí staré ľudové porekadlo. No práve... aké bohatstvo mohlo byť v tej starej, chudobnej sedliackej chalupe? A tu nás čaká prekvapenie, pretože chalupa možno aj bola chudobná, ale plná chutí! Naše staré mamy dokonale vedeli pomocou nenáročných receptov a jednoduchých ingrediencií vyčarovať chutné jedlo – veď láska ide cez žalúdok.
Čím voňali stoly našich starých mám? Nad pecami dozaista poletovala vôňa sušených hríbov, aromatických polievok – vývaru či tzv. žuru, čerstvého bochníka chleba, na plechu pečených podplamenníkov či sladkých koláčov s tvarohom a lesným ovocím. Zemiaky a krúpy boli najčastejšou zložkou každodenných obedov, ktoré sa vďaka vynaliezavosti gazdiniek servírovali na rôzne spôsoby. Tieto jednoduché recepty, ktoré odovzdávali staré mamy a matky svojim dcéram a vnučkám, upravované a vylepšované, sú dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho regionálneho kultúrneho dedičstva.
Tunajšie špeciality sa úspešne presadili na všetkých stoloch, lákajú turistov či cestovateľov a sú ozajstnou atrakciou pre návštevníkov zo zahraničia. Limanowská zem má byť na čo hrdá.
Práve dnes na nás, tak ako dávnejšie na našich starých mamách, spočíva povinnosť kultivovať a odovzdávať budúcim generáciám toto kulinárske dedičstvo. Takže cestujme po svete, spoznávajme iné chute, nové kuchyne, ale nezabúdajme, aké kulinárske bohatstvo skrývajú naše miestne, beskydské zákutia. Tie chute – tradičné, od starej mamy, svojské – nájdete v tejto útlej knižočke. Dobrú chuť!
Poľské domácnosti boli od nepamäti preslávené pohostinnosťou. „Čím chata bohatá“ – čiže čo máme, to dáme, ako hovorí staré ľudové porekadlo. No práve... aké bohatstvo mohlo byť v tej starej, chudobnej sedliackej chalupe? A tu nás čaká prekvapenie, pretože chalupa možno aj bola chudobná, ale plná chutí! Naše staré mamy dokonale vedeli pomocou nenáročných receptov a jednoduchých ingrediencií vyčarovať chutné jedlo – veď láska ide cez žalúdok.
Čím voňali stoly našich starých mám? Nad pecami dozaista poletovala vôňa sušených hríbov, aromatických polievok – vývaru či tzv. žuru, čerstvého bochníka chleba, na plechu pečených podplamenníkov či sladkých koláčov s tvarohom a lesným ovocím. Zemiaky a krúpy boli najčastejšou zložkou každodenných obedov, ktoré sa vďaka vynaliezavosti gazdiniek servírovali na rôzne spôsoby. Tieto jednoduché recepty, ktoré odovzdávali staré mamy a matky svojim dcéram a vnučkám, upravované a vylepšované, sú dnes neoddeliteľnou súčasťou nášho regionálneho kultúrneho dedičstva.
Tunajšie špeciality sa úspešne presadili na všetkých stoloch, lákajú turistov či cestovateľov a sú ozajstnou atrakciou pre návštevníkov zo zahraničia. Limanowská zem má byť na čo hrdá.
Práve dnes na nás, tak ako dávnejšie na našich starých mamách, spočíva povinnosť kultivovať a odovzdávať budúcim generáciám toto kulinárske dedičstvo. Takže cestujme po svete, spoznávajme iné chute, nové kuchyne, ale nezabúdajme, aké kulinárske bohatstvo skrývajú naše miestne, beskydské zákutia. Tie chute – tradičné, od starej mamy, svojské – nájdete v tejto útlej knižočke. Dobrú chuť!
